Vízia

Sebavzdelávanie a skúsenostné vzdelávanie sú základom pre novú paradigmu starostlivosti o ľudí so špeciálnymi potrebami a postihnutiami smerom k zlepšeniu kvality života. Uznanie skúseností a znalostí pacientov je základná črta v evolúcii charakteristiky zdravia a choroby:

Zariadenia sociálnej starostlivosti sa identifikujú ako miesta vzdelávania, zatiaľ čo globálny zdravotnícky systém hovorí o posune smerom k paradigme zdravotnej demokracie. Úloha skúsenostných znalostí pacienta predstavuje základný zdroj verejného a sociálneho manažmentu choroby (najmä chronické choroby, mentálne postihy a špeciálne potreby). Účasť pacientov na zadefinovaní verejných zásad starostlivosti sa prejavuje na zvýšenom zahrnutí “pacientov ako odborníkov” v rámci jednaní verejného zdravotníctva, rozhodovaní o liečebných stratégiách a klinických výskumných protokoloch. Dokonca aj nové vzdelávacie tréningy a akademické osnovy sa v súčastnosti vytvárajú nielen ako programy terapeutického vzdelávania pre pacientov, ale priamo zo skúseností pacientov. Viacero experimentov za posledné tri desaťročia v európskych krajinách ukázalo relevantnú úlohu rôznych združení – ako napríklad asociácií pacientov a / alebo ich rodín, v procese demokratizácie, zlepšenia kvality života a kontroly nad svojim zdravotným stavom a tým, čo ho ovplyvňuje.

Propagácia zdravia, prevencia a rovnosť, ako je to uvedené v odporúčaniach Otavskej charty na podporu zdravia (1986) a Bangkokskej charty na podporu zdravia v globalizovanom svete (2005), reprezentujú základné hodnoty zdravotnej demokracie. Aj napriek tomu musíme v súčasnom kontexte ekonomických kríz, neistoty, medzinárodných migrácií a globálnych environmentálnych zmien, čeliť ďalším problémom súvisiacim so zväčšujúcimi sa nerovnosťami medzi krajinami, s bezbrannosťou detí a dospelých so špeciálnymi potrebami a s vylúčením tých slabších. Navyše, v procese starostlivosti zameranej na človeka, s prihliadnutím na individuálnu aj environmentálnu rôznorodosť, je základným princípom otázka, ako zlepšiť spôsoby získavania informácií poznatkov a recognition znalostí a uznania, ktoré vychádzajú zo subjektov starostlivosti, ich odbornosti a inteligencie. V konečnom dôsledku by uznanie oprávnenosti ch vyjadrenia viedlo k prekonaniu tradičnej dichotómie (rozdvojenia) medzi formálnymi a neformálnymi znalosťami v medicíne.