Somatické vzdelávanie

AKO MȎŽE SOMATICKÉ VZDELÁVANIE PRISPIEŤ K INTEGRAČNÉMU MODELU STAROSTLIVOSTI

Somatické vzdelávanie vychádza zo skúsenostného učenie a telesného seba-uvedomenia a vytvára premostenie medzi formálnymi a neformálnymi prístupmi a inovatívnymi metodikami pre vhodný prístup pre špeciálne potreby. Môže vytvoriť prechodný priestor na artikuláciu dialógu medzi rôznymi predstaviteľmi starostlivosti v sociálnej oblasti, medzi inštitúciami a komunitami, profesionálnymi terapeutmi a pacientami.

Vychádzajúc z formálnych znalostí (prenášaných prostredníctvom špecifických spôsobov učenia a princípov, odkazujúc na tradičnú terapiu, psychoterapiu, neurovedu, fenomenológiu atď.) a neformálnych znalostí (skúsenostné učenie, uvedomenie tela a mysle, tanečné techniky, umenie a kreativita), somatické vzdelávanie predstavuje transverzálny model starostlivosti, ktorého sila pramení z uznania na úrovni rozdielnosti, ktoré buduje komunity smerom k zdieľanej odbornosti a účasti.

Somatické vzdelávanie sa môže stať dvojitým zdrojom:
– pre profesionálov zdravotníckeho systému, hľadajúcich cesty porozumenia a interpretácie multidimenzionálnej odbornosti pacientov, vstupujúcich do vyjadrenia svojich špeciálnych potrieb a identifikácie vhodných odpovedí na ne;
– pre prijímateľov starostlivosti, ktorí skúmajú iné spôsoby rozšírenia odbornosti na poli svojej diagnózy až za obmedzenosť “deficitu”, smerom k novým koncepciám zdravia, vytvoreným v integrovanej a ne-normatívnej perspektíve psychofyzického stavu pohody.

Somatické vzdelávanie nazerá na funkčnosť a postihnutie ako na komplex interakcie medzi zdravotnými podmienkami jedinca a kontextuálnymi faktormi prostredia, rovnako ako na osobné faktory. Zameriavame sa na človeka v jeho svete, pričom kladieme dôraz na funkciu viac ako na okolnosti a chorobu, na zdravie ako postupný proces viac než ustálený stav. Všetky aspekty ľudského života (vývoj, účasť, prostredie) sú spojenou silou individualít, spoločenského kontextu a vzťahov. Členovia komunity (rodina, priatelia, opatrovatelia) sú vnímaní ako dôležití partneri odbornosti, ktorí sledujú a spolu-vytvárajú kvalitu života: starostlivosť vytvára komunity, rovnako ako komunita vytvára starostlivosť.

Termín somatické vzdelávanie sa prvýkrát objavil v USA v sedemdesiatych rokoch v prácach a aktivitách filozofa (a neskôr somatického terapeuta) Thomasa Hanna. On definuje pojem “soma” ako “telo pozorované z pohľadu prvej osoby”, telo “cítené zvnútra” (Bodies in Revolt, 1970). Prístup BMC vychádza z oblasti Somatického vzdelávania v intervale medzi formálnymi disciplínami (inštitucionálna medicína, hygiena, starostlivosť) a empirickými formami znalostí, prezentuje špecifickú kultúru tela. BMC je integrovaný prístup k pohybu, telu a vedomiu, skúsenostná štúdia založená na stelesnení a aplikácii anatomických, fyziologických, psychofyzických a vývinových princípov, využíva pohyb, dotyk, hlas a myseľ. Rovnako ako ostatné somatické vzdelávacie metódy, BMC skúma kvalitatívne a vzťahové aspekty pohybu a vyjadrenia, prinášajúc jedinečnosť každého individuálnej sensorimotorickej a percepčnej skúsenosti a inteligencie. Tento prístup vyvinula Bonnie Bainbridge Cohen, terapeutka a tanečnica z USA. Viac ako 35 rokov študovala pohyb a dotyk z vývinovej perspektívy, objavovala a organizovala široké spectrum podporných princípov a techník, ktoré nám umožňujú pochopiť vzťahy mysle a tela. Bonnie Bainbridge Cohen, ktorá sa na tomto projekte zúčastňuje ako učiteľ, zdieľa svoje bohaté skúsenosti na poli práce s deťmi so špeciálnymi potrebami.

Pri vnímaní otázok špeciálnych potrieb, BMC prístup k somatickému vzdelávaniu zdôrazňuje:

– kinestetickú empatiu ako základ pre inter-subjektívny vzťah, presahujúci výzvy verbálneho jazyka a komunikácie, zabezpečujúcu základné zručnosti pre monitoring a identifikáciu individuálnych a kolektívnych potrieb,

– moduláciu kreatívnych priestorov na stretnutia individualít na úrovni ich vlastných expresívnych zdrojov,

– neschopnosť / postihnutie ako rozdielna schopnosť, rozvíjaná v odhaľovaní kreatívneho potenciálu špecifického pre každého jedinca,

– ranný pohybový vývin ako základ pre vývin nervového systému, a ranné procesy učenia ako podpora väčších kognitívnych úloh a neskorších spoločenských výkonov,

– jemné naladenie sa a načúvanie najjemnejším posunom vo fyzickom, behaviorálnom, emočnom a vzťahovom stave ľudí so špeciálnymi potrebami, ako základným nástrojom pre nastolenie hlbokých zmien v komforte ich tela a života,

– somatické uvedomenie ako kľúčový faktor, ktorý ovplyvňuje zdravie a kompetencie,

– dôveru v skúsenostné poznanie a subjektívna odbornosť členov rodiny a opatrovateľov, ktorá je primárne zahrnutá vo vzdelávacom rámci pri sprevádzaní a podpore ľudí s postihnutím počas ich celoživotného vzdelávania a procesov smerujúcim k prevzatiu kompetencií a autonómie,

– neinvazívny a nemanipulatívny dotyk ako primárny vzťahový zdroj pri narábaní, držaní a vytváraní bezpečného prostredia, rešpektujúc individuálnu dôstojnosť a sebaúctu,

– posun perspektívy z patológie diagnóz k mapovaniu životného potenciálu a rozšíreniu škály behaviorálnych možností: objavenie nových možností vnímania a motoriky je podporené otvorením kreatívneho poľa skúmania,

– bohaté senzorické prostredia ako zabezpečenie percepčnej stimulácie prostredníctvom hry, motivácie a významu.